divadelná sezóna

Rozmýšľala som,  že čím viac,  vývojom spoločnosti,  ženy nadobúdali vzdelanie,  zamestnanie  a samostatnosť, tým viac muž stráca svoje územie. Ako samo živiteľky  sa obídu i bez mužov, celkom dobre si samé poradia so starostlivosťou o rodinu a výchovu detí.   Pre deti a aj mladé dámy sa stratil vzor muža,  ako otca a plnohodnotného člena rodiny.  Žena sa stala MATEC –om rodiny. Muž v dnešnej spoločnosti zastáva funkciu otca, obyčajne len víkendového a zároveň funkciu bojovníka.

Ako otec,  musí mať všetky priority najlepšieho otca a k ostatným,  hlavne v zamestnaní, musí byť bojovník, dobyvateľ  a hlavne víťaz, aby bol prospešný svojej rodine. Prv bolo identické  pre mužov  oblečenie. Montérky s baretkami pre robotníkov, menčestrové obleky s klobúkmi pre statkárov, vlnené obleky tiež s klobúkmi pre úradníkov, ak mali  plášť,  boli ešte vyššie postavení v rebríčku pozícií. Dnes sa oblečenie profesií prelína a je ťažko definovateľné určiť,   kto, čím je. Nevieme určiť postavenie = status otca rodiny.  Dnes vidíme otca s kočíkom, čo prv bolo výsadou len matky.  Na druhej strane vidíme matku so zváracími kliešťami a v montérkach.  Prv  nebolo bežné odhaľovanie sa žien, potom boli manekýnky a teraz máme manekýnov a metrosexuálov. Muži upadajú na úroveň žien, chcú sa vyrovnať ženskému, krásnemu,  hladkému telu. Prv boli muži nešťastní, keď nemali ochlpenú hruď. Boli zapnutí až pod ohryzok, v prítomnosti žien si vysúkané rukávy sťahovali a zapínali, aby nedávali podnet na zvádzanie.  Dnes muži kdekoľvek a kedykoľvek sa prechádzajú v rozhalených košeliach.  V  neslušne krátkych nohaviciach, často bez slipov, nasadajú do verejných dopravných prostriedkov, alebo idú do obchodov a tak dávajú na známosť všetkým, že teraz nemajú žiaden status, teraz sú lovci. Lenže, žena nechce lovca, chce seriózneho partnera, ktorý vie, kedy a aký postoj má zaujať a v spoločnosti sa reprezentovať. Chce muža, ktorý ju  dokáže zastúpiť v nevyhnutných prípadoch pri prebaľovaní plienok, ktorý je imúnny voči vysmievaniu sa priateľov a kritike, ktorý vie, že v zamestnaní nesmie zlyhať, lebo poškodí svoju milujúcu rodinu, ktorý chce, aby jeho deti v ňom videli ochrancu. Videli vzor otca, keď samé budú rodičmi, aj živiteľa, ktorý dokáže za akýchkoľvek podmienok zabezpečiť dôstojný život svojich blízkych, aj syna svojich rodičov, ktorý nezabúda, že bude aj on starý.

Prečo to tak nie je? Prečo máme len malé percento mužov v dvoj roli   otca? Súvisí to s odchodom otcov za prácou? S rozpadmi manželstva? S manželstvami, kde sú moje deti, tvoje deti, naše deti? Súvisí to s feminizmom žien? Súvisí to s dobou samej modernizácie a automatizácie? Aká je vlastne teraz doba? Moderného matriarchátu alebo patriarchátu? Nastane zmena vtedy, keď si uvedomia, že nie sú lovci, kde silnejší víťazí a kde sa ráta prevaha samičiek? Podarí sa im prinavrátiť  status, ktorý stratili? Môžu im pomôcť ženy, tým že sa vzdajú mužských profesií? Pomôže im štát?